utorok, augusta 29, 2006

Jazero Sevan a dalej kostoliky, kostoliky a hory

Sevan je vraj oblubeny kupaci rezort. Zjavne – vsade sa dymi zo saslikov, mafosi sa tu premavaju v ich paradnych farach a bordel (rozumej odpadky)kade tade. Inak voda je krasne cista, jazero je v 1900 m a hoci sa kupat da len tak 20 m od brehu, mna si vsimli az ked som sa vracala z riadnej plavby.



Dlho sme neostali, len cez noc a na druhy den sme sa cut-cut stopom a cut-cut marsrutkami brali kade lahsie smerom ku Gruzii (miestni sice vravia smerom k Rusku, ale mozno si nevsimli ich severnych susedov..). Prva zastavka bol Dilijan. Fakt len zastavka, ani kaviaren nemali otvorenu:-)
Druha, bola neuveritelna dedinka Gosh. V zasade sme na nasej ceste ficali za zapadnutymi miestnymi kostolikmi. Tento bol 7 km od hlavnej cesty, most bol v prostriedku utrhnuty (neskor sme zistili , ze do dediny ide este jedna, horsia cesta, ktorej vsak netreba most). Priozraty ujo tusim tiez stopoval a popri tom nas presviedcal, ze v Slovakii sme tiez museli povinne rozpravat rusky. (To nas dost nastvalo). Zastavili nam miestni u ktorych sme potom nocovali. Bastu co nam pripravila ich docka doteraz pamatame. Domcek bol viac ako jednoduchy, murovana latrinka s domyselnym stalym “splachovadlom”, rovnaka potocna voda (kosna) v “sprche” (“vana” sa skoro podo mnou zrutila). Uplny klud – v burke sme brouzdali po okolitych kopcoch, cintorinoch a tak.



Na druhy den nas hlava rodiny odviezol do Hagarzinu a sice furt hovoril o cistej a prostej dusi, za benzin si nechal zaplatit az az. Ale jeho predpotopna Lada, ktorej nevrela len voda ale cely motor a pravidelne ju musel oblievat vodou z pripravenych plastovych flias, si uz zasluzi obmenu… Hagarcin bol pekny aj s omsou – znudeny obtlstly pop s fakt falosnym zborom. Rasej mam tie nefunkcne kostoliky.