O Armensku mimo Armenska (furt okolo Jerevanu)

Kedze i-net a ubytko sa v Irane hlada lepsie ako v krajinach byvaleho soc bloku, tak sme uz v Tbilisi – kym sme sa zase dostali do matrixovej siete, co to sme si uzili.
V Jerevane sme sa zase ubytovali na znamej adrese u tety Anehit – trosku sisi, co si mysli ze jej byt je vlastne galeria (otec bol znamy “pejzazist”) ale fajn.
Odtial vyletova dnovka bola o Geghard a Garni.

Geghard fakt pekny kostolny complex. Ked som sa pustila do rozostavanej stresnej casti hore kopcom tohto chramu, tak okrem toho, ze ma vojak furt okrikoval, tak sme si vysluzili priazen miestnych robosov. Tak nas pozvali na “zakusku” (vodecku pollitrovku uz stihli stiahnut). Pochutili sme si s nimi na klasike – paradajka, paprika, uhorka, slany syr a placaty chleba. Tuto dietu – sem tam doplnenu o baklazan a olivy - sme mali stabilnu. Mnam, vitane po Iranskom kebabe a zase len kebabe.



to na obrazku je geghart....

Od chramu sme presli kusok okolo tajomne vyzerajucich jaskyn k mega kafe klasickeho socialistickeho stylu. Bolo by to uzasne retro, keby sa to cele nerozpadalo… Cierna sladka kavicka na vysokom utese. Cestou spat – skusit najst akysi druh dopravy – nas zaujalo ujukanie. Nedaleko pri potoku si rodinka uzurpovala kapelu pistalkarov, tancovali, hodovali a povykovali (to je tu, zda sa, dost zvycajne travenie casu). Ako inak, exoti zo strednej europy boli vitani. Ja som sa obisla s jednym dost alkoholickym poharikom cudneho vina, Martin s 3 vodeckami (a to este uprosil aby boli 50 ml a nie stovky) – v priebehu cca 7 minut. Aj tanec bol. Stopovalo sa nam lahucko. Akysi francuzo-anglicano-americania, co pracovali na obnove vojnou a zemetrasenim zrusenych dedin nas zobrali do Garni. To je taky chram Helia ci koho greckeho a je fajn (pre mna bol super tym, ze som sa dozvedela, ze ocino je doma z nemocnice).



hadajte co? garni...

Vecer sme nad pathviezdickovym Araratom (konak) debatili s Anglanmi ze ako vlastne miestni vedia casto 3 abecedy (armensku, rusku, “nasu” a casto aj gruzinsku) a anglani chudaci casto utru hubu - niektorych koncinach je anglictina dost a dost malo. A este sme sa pozastavovali nad Jerevanskou societkou. To je teda cudo. Tak napr. V snobskom casopise “Prestiz” sme si precitali, ze miestna dzezmenka teraz spieva s takym uletenym Ruskym vizazistom a ich novy klip ma hlboky dej: “Tak najprv prinimaju dus (sprchujem sa) a potom kupajus v dzakuzi s sampanskym …”. Auta a mobily miestnej mlade opise mily – ja na to nemam slov…

nuz auta - pripad, o ktorom nam hovoril mlady armen cestou do jerevanu (a udajne je typicky). Chalanisko zdedi byt po babicke v centre mesta. Byt predal za 70 000 USD, kupil terenak a teraz o kamosov zobre na benzin, lebo nan nema. Mobily? vsetci maju lepsie nez ja s dankou dokopy.....