pondelok, augusta 14, 2006

No wo-mens land...

takze sme v Irane. V pohode, mravnostna policia na nas zatial nedosla. Dopravili sme sa sem luxusnym busom /27 hod/, co mal nieco s olejom a ku koncu cesty zastavoval tak kazdych 200 m. To uz ani ventilatory nefungovali a ja som mala tesnu dlhorukavovu koselu a okolo krku upnutu ciernu satku. Zvykala som si. V buse boli skoro vsetko Armenski Perzania - vraveli, ze z ekonomickych dovodov su v Irane, inak by to otocili - ziadna zabava, ziaden spolocensky zivot okrem sukromnych zuriek - tak ako pise nas Sprievodca v sekcii "zabava", ktora vo vacsine krajin byva preplnena barmi, klubmi, putikami a tak - v Iranskej sa pise "snivajte dalej....". Armenske zeny este nadavali na obliekacie restrikcie, pozitivum je, ze tu maju armenske skoly a zeny pracuju.

Okrem toho za nami na zadnych sedadlach sedeli dvaja Iranci. Stihli to - za tych 7 hod po klukatych armenskych cestach /uff paradna krajinka, vysocizne hory, uzemie nikoho/ sa nadrali az po grcku a do hranic este zvladli aj relativne vytriezviet. Na fesackej Iranskej hranici si este supli jeden caj na popravku, pripraveni sa tvarit ako slusni Musulmani. Zeny hned nahodili prezlecky - aj tie malinke este ani nie zeny.

ale pred tym, nez si danka este ponadava na miestne tradicie a zvyky popisem prechod hranic.
najprv sme na armeskej strane presli prvou pasovou kontrolou, potom po cakani v rade nam ako na letisku rentgenovali vsetku batozinu (samozrejme rped hranicou bolo vsetci vystupit a vsetko zo sebou). potom prisla na prekvapenie este jedna pasova kontrola, kde naprv moj a po chvilke aj dankym pas vzbudil neocakavanu pozornost (neskor sa na blond odfarbena a hrozne nalicena pohraniciarka vyjadrila, ze je moc pekny). Ono treba asi poznamenat, ze danka ma stary pas (US visa ma v novom) a ja novy (US viza mam v starom). To kvoli Iranu. Nuz a to je podozrive. plus nase pasy este moc nevideli nie to tie nove. Tak na nas (a chlapika ktory o den prekrocil platnost viz) cakal cely autobus. cele tak 2 hodinky. Potom sme natupili do autobusu a hrrr cez rieku na Iransku stranu. Znova vystupit, znova bagaze so sebou. Tento krat to bolo pozeranie bagaze rucne (nas len tak odmavol, sme zahranicny a na alkohol sme neboli podozrivi). Nuz ale aj s kontrolou pasou sakum pakum 3 hodiny. takze sme na hraniciach stravili pekny vecer..... ale naspat k dankynym strastiam s dres kodom)

Pardon, este trosku si po-nadavam:
- na satku - fuj je mi furt hic, tmave nepriedysne saty - a to som osobitne mimo Teheranu za povazlivu trufalku. Dnes sme totiz prvy den v Kashane, 200 km juzne od Teheranu, a tu je ina ako od korienkov vlasov po malicek na nohe cierna vrana zriedkavostou.
- na pokrytectvo - oni su vazne velmi slusni, vsetko treba najskor 3x odmietnut, pokora a ucta a tak su daleko pred uprimnostou a pravdovravnostou, ale skusam to - s tou uprimnostou... K pokrytectvu podla mna patri aj napr., ze obchody su plne siat na ramienka, sexi kadejakych odevov a tak. Kde to do pekla nosia, som z toho jelen/ica. V buse nam pustali horuci hit leta - film o manzelskych nezhodach - da sa povedat ze v niektorych veciach progresivny (zena tam dokonca muzovi nadavala), ale medzi-manzelsky dotyk totalne nono. Ked sa na nas na ulici nasosol taky cloviecik, vyzeral sfrustrovany a stazoval sa, ze rodicia ho tlacia, aby sa ozenil. Ale ako sa ma ozenit, ked sa neda s ziadnou zenou stretnut a ked si aj s nejakou padne, tak sa ho rodicia spytaju ake ma veno a ona sa ho spyta kolko zaraba a ake ma auto...? Vraj zufalci najhrubsieho zrna rozdavaju vizitky perspektivnym zenam z okienka auta na najrusnejsej Teheranskej ulici (neviem, ako taky typek vytusi, ze tato je "perspektivna", ked ju ani nevidia a ani hubu neotvori....)
- muzi sa spravaju a obliekaju ako na sudobom zapade, zeny zamrzli kdesi v pred-historii. Toto rozdelovanie je vsade a je to hnus.
- najvacsia drsnost je pre mna bus - akoze normalna segregacia. Zeny poslusne sedia vzadu a chlapi vpredu. A nikomu to velmi neprekaza! Do riti ved takato segregacia bola za tvrdeho americkeho rasizmu, kym ho jedna unavena cernoska s bolavymi nohami nepretrhla. Tu sa ziadna nenajde (nemusi to byt zrovna cernoska...)? Tesili sme sa, ked sme si na na busovej stanici kupovali listok z Teheranu do Kashanu u autobusovej spolocnosti "cislo jedna". Pristupili sme k pultiku, kde vedla seba v rade sedelo 10 uniformovanych fesakov (US navy je nist), ale ked sme pytali listok, komunikovala s nami ciernoodeta zienka - jedina vedela anglicky a jedina riesila penazne veci....
- a dalsia drsnost je soferovacicia. India a tusim aj Egypt su v poho v porovnani s touto ignoraciou prav pesiakov. Motorky po chodniku je beznost a to este rodicia nadavaju detom, ked sa vmotaju (opakujem na chodniku!) do cesty sialenemu testosteronovi (hej hej inak si to chudak vybit nemoze...). No ale ja im to nedarujem, tak na nich hulakam po slovensky...

Ale Farsi nam chyba. Je to tusim prva krajina, kde my nerozumieme im a oni nam. Este ze ma Irak naucil aspon cislice. Tak to vyzera napr. takto (Z hlbky WC, do ktorej som z dvoch nahodne trafila volam milemu): "Toto su zenske zachodky." "Ako vies?" "Je to tu plne zien".
Peniaze su osobitna kapitola. Miestni tu pouzivaju akusi pota menu - Tumar (nic oficialne), ale normalna mena je Rial. Tusim 10 Rialov je 1 Tumar, cize ked zasneme nad tym ako je tento sendvicovy ujo lacny, tak je to o jednu nulu viac...20 000 bankovke vravia "Chomejny".
Inak vcera sme stretli susedov z polska - smeruju do Pakistanu a smiali sa nam, ako nas vsetci odzubavaju a ako oni uspesne negociuju ceny. Tak mozno zacneme, hoci je mi to divne, pretoze ceny su tu casto fixne - napisane a ked sme sledovali, kolko platia miestni, tak platili tolko co chceli po nas.