v Jerevane ale uz len na chvilu
Po falafele a pred 26 hodinovym tripom do Teheranu sa asi moc vytesovat pisanim nebudem, ale za cosik to stoji... Sme znovu mimo a znovu je to uplne novy svet. Teda aspon pre mna. Kusky tohto Kaukazskeho, co sa nazyva aj Stredny Vychod a je to Europa a Azia sucasne budeme teda rozbalovat na tejto 4 tyzdnovej vychadzke na Vychod.
Pristali sme v Tbilisi. Jedna z prvych milacikovy viet ked sme o 3 rano cakali na bus do centra bola: "Pozri mop". Tak to si zjavne nastudoval miestne realie... Svedci to nepochybne o jeho vztahu k vieroukam a rovnako aj o vrucnom vztahu k domacim pracam. Skratka ukazoval na ciernoodeteho predstavitela cirkvi a myslel ako inak popa.... Tych si tu uzijeme, bo kostoliky su nasou castou destinaciou.
Tbilisi na prvy pohlad – fajne. Ale zdrzali sme sa len co sa mi tam stihla odchlypit podrazka cestou na avtobus-vokzal /pre skor narodenych co nemali povinnu rustinu – tak uzitocnu pre nas tieto dni – “stanica”/ a zistili sme ze “cut-cut” /s makcenom na c/ je pofiderny ukazovatel vzdialenosti nie len v Maticke Rusi ale aj v jej odstiepencoch.
7 hod cesta do Jerevanu trvala 11. Na hranici sme od miestnych dostali cerstve lieskovce a viza. Netu problema. Jerevan sme si uzili – jemny naslap nasej “drsnej” dovolenky. Proste kafe kultura, miestni playboji a pipky … Ako doma ale uplne inak. Nieco na krok k Arabii – viac okazalych zlatozubych usmevov, cierne vylestene hranate topanky su zakladnou obuvou spravneho chlapa /vek 9-90/ aj ked sa k nicomu nehodia, vsetko nacancane a predsa detaliky su viac ako zenedbano groteskne, hudba nieco medzi “mandzareto mire” a nostalgickymi indickymi baladami…Horsie je to s zobrajucimi starymi zenickami hned vedla vylestenych mafianskych Humerov a mladeze hovejucej si vo vecne narvatych kaviarnach. Nikto sa nikam neponahla. Jazyku nerozumieme ale spolocne poskladame slusnu rustinu /teda oni z 2/3 a my z tej slabsej 1/3/. Prosto cudesno… Vsetko je pochopitelnejsie ked si clovek uvedomi ako v ritke su tieto tri krajinky – Gruzinsko, Armensko, Azerbajdzan – okrem toho ze sa historicky ponevierali medzi Turkami a Ruskom a ze sa vzajomne neznasaju a vyhladzuju je to proste uplna klietka bez riadneho pristupu nikam. Vravia si “opatovne vzmahajuce sa ekonomiky” namiesto “rozvojove ekonomiky” ale ide to sakra pomaly. Gruzinsko ma svoje satelity, co by sa aj radi oddtrhnut, Armensko vyhodilo vsetkych Azerbajdzancov kade-lahsie. Naviac vsetky tri prtave krajinky nie len ze hovoria roznymi jazykmi, ale aj pisu roznou abecedou a maju rozne nabozenstva, postoj k demokracii aj k EUresp. neEU smerovaniu. Ufiuf….
Prvy den sme sa smiali na Jerevane – nie je nijak spektakularny, ale su tu take paradne socialisticke monstrozne strojky a nepasujuci post-socialisticky rozvoj. Tak napr. kedze Armenska diaspora je mocna a bohata, tak jeden Americko-armensky zbohatlik investoval 20 mil USD do dostavby tzv. Kaskady. Mily to pekne nazval “aspon to bude dostavana ohyzdnost, kym teraz to je nedostavana ohyzdnost…” a je to VELKE. Potom tu maju velku sochu “Matky Armenska”, ktora stoji nad mestom, drzi mec a vyhrazne gani na hranicu s Tureckom.
obrazok nie je nas, ale tam sme boli a takto sme to videli, len bez toho snehu..
Pri tej sme dnes boli – smerom na posvatnu horu Ararat, ktoru vdaka batuskovi Stalinovi, Turci povazuju za svoju, hoci pre Armenov velmi vela znamena- tam je klastor Chor Virap /”hlboka studna”, podla legendy tam x rokov veznil nejaky kral Sv. Niekoho, kto sa potom stal prvym katolikosom, cize cirkevnym papalasom v Armesnku a ten zly kral nakoniec tiez konvertoval na krestanstvo../. Vcera sme zase boli v Echmiadzine – nieco ako miestny Vatikan, tam teraz sidli ten ich katolikos.
Z Lonely Planet stoji za spomenutie jedna veticka o tejto pamiatke, nieco v tom zmysle, ze "Za sakristiou tohto honosneho kostola je este stale paganska modlitebna, ktoru tam nechali, keby sa "cela tato krestanska vecicka" ukazala ako neperspektivna...."
No uz ma nic nenapada, hoci je toho vela. Aha napr. ze ludia su tu ozaj zaujimavi – maju vsetkci orlie nosy roznej velkej velkosti, taky zazerajuci kukuc a obrvy – zeny si ich vytrhavaju do neuveritelnych tvarov a potom dokresluju, ale vlasy maju bombove – teda zeny. Chlapi maju bud goriliacikovsky zarastene vsetko, alebo plesku Talianskeho mafosa.
A zistila som, ze v krajinach, kde si potrpia na istu zdrzanlivost v obliekani, je vzdy ina cast tela ta, na ktoru si potrpia. Tak napr. v Mexiku to boli nohy – tielko totalne ok ale mini bola na povazenie, v Indii – uz si nepamatam, ale urcite to nebolo brucho, lebo to pekne Indky vytrcaju, no ale tu to brucho je – dost sa im to moje nepacilo… v Irane to bude zase inak. Tam to bude malicek na nohe aj na ruke a spicka nosa….
Ale uplne poslednu vec co musim na seba povedat – aby sa milacik nehneval, ze som to na neho bonzla s tym mopom, je, ze som stratila jednu z iluzii mojho socialistickeho deststva. Vzdy som si totiz ozajstne myslela, ze “Radio Jerevan” je take ozajstne disidentske radio za totaca siriace slobodu slova….
Pristali sme v Tbilisi. Jedna z prvych milacikovy viet ked sme o 3 rano cakali na bus do centra bola: "Pozri mop". Tak to si zjavne nastudoval miestne realie... Svedci to nepochybne o jeho vztahu k vieroukam a rovnako aj o vrucnom vztahu k domacim pracam. Skratka ukazoval na ciernoodeteho predstavitela cirkvi a myslel ako inak popa.... Tych si tu uzijeme, bo kostoliky su nasou castou destinaciou.
Tbilisi na prvy pohlad – fajne. Ale zdrzali sme sa len co sa mi tam stihla odchlypit podrazka cestou na avtobus-vokzal /pre skor narodenych co nemali povinnu rustinu – tak uzitocnu pre nas tieto dni – “stanica”/ a zistili sme ze “cut-cut” /s makcenom na c/ je pofiderny ukazovatel vzdialenosti nie len v Maticke Rusi ale aj v jej odstiepencoch.
7 hod cesta do Jerevanu trvala 11. Na hranici sme od miestnych dostali cerstve lieskovce a viza. Netu problema. Jerevan sme si uzili – jemny naslap nasej “drsnej” dovolenky. Proste kafe kultura, miestni playboji a pipky … Ako doma ale uplne inak. Nieco na krok k Arabii – viac okazalych zlatozubych usmevov, cierne vylestene hranate topanky su zakladnou obuvou spravneho chlapa /vek 9-90/ aj ked sa k nicomu nehodia, vsetko nacancane a predsa detaliky su viac ako zenedbano groteskne, hudba nieco medzi “mandzareto mire” a nostalgickymi indickymi baladami…Horsie je to s zobrajucimi starymi zenickami hned vedla vylestenych mafianskych Humerov a mladeze hovejucej si vo vecne narvatych kaviarnach. Nikto sa nikam neponahla. Jazyku nerozumieme ale spolocne poskladame slusnu rustinu /teda oni z 2/3 a my z tej slabsej 1/3/. Prosto cudesno… Vsetko je pochopitelnejsie ked si clovek uvedomi ako v ritke su tieto tri krajinky – Gruzinsko, Armensko, Azerbajdzan – okrem toho ze sa historicky ponevierali medzi Turkami a Ruskom a ze sa vzajomne neznasaju a vyhladzuju je to proste uplna klietka bez riadneho pristupu nikam. Vravia si “opatovne vzmahajuce sa ekonomiky” namiesto “rozvojove ekonomiky” ale ide to sakra pomaly. Gruzinsko ma svoje satelity, co by sa aj radi oddtrhnut, Armensko vyhodilo vsetkych Azerbajdzancov kade-lahsie. Naviac vsetky tri prtave krajinky nie len ze hovoria roznymi jazykmi, ale aj pisu roznou abecedou a maju rozne nabozenstva, postoj k demokracii aj k EUresp. neEU smerovaniu. Ufiuf….
Prvy den sme sa smiali na Jerevane – nie je nijak spektakularny, ale su tu take paradne socialisticke monstrozne strojky a nepasujuci post-socialisticky rozvoj. Tak napr. kedze Armenska diaspora je mocna a bohata, tak jeden Americko-armensky zbohatlik investoval 20 mil USD do dostavby tzv. Kaskady. Mily to pekne nazval “aspon to bude dostavana ohyzdnost, kym teraz to je nedostavana ohyzdnost…” a je to VELKE. Potom tu maju velku sochu “Matky Armenska”, ktora stoji nad mestom, drzi mec a vyhrazne gani na hranicu s Tureckom.
obrazok nie je nas, ale tam sme boli a takto sme to videli, len bez toho snehu..
Pri tej sme dnes boli – smerom na posvatnu horu Ararat, ktoru vdaka batuskovi Stalinovi, Turci povazuju za svoju, hoci pre Armenov velmi vela znamena- tam je klastor Chor Virap /”hlboka studna”, podla legendy tam x rokov veznil nejaky kral Sv. Niekoho, kto sa potom stal prvym katolikosom, cize cirkevnym papalasom v Armesnku a ten zly kral nakoniec tiez konvertoval na krestanstvo../. Vcera sme zase boli v Echmiadzine – nieco ako miestny Vatikan, tam teraz sidli ten ich katolikos.
Z Lonely Planet stoji za spomenutie jedna veticka o tejto pamiatke, nieco v tom zmysle, ze "Za sakristiou tohto honosneho kostola je este stale paganska modlitebna, ktoru tam nechali, keby sa "cela tato krestanska vecicka" ukazala ako neperspektivna...."
No uz ma nic nenapada, hoci je toho vela. Aha napr. ze ludia su tu ozaj zaujimavi – maju vsetkci orlie nosy roznej velkej velkosti, taky zazerajuci kukuc a obrvy – zeny si ich vytrhavaju do neuveritelnych tvarov a potom dokresluju, ale vlasy maju bombove – teda zeny. Chlapi maju bud goriliacikovsky zarastene vsetko, alebo plesku Talianskeho mafosa.
A zistila som, ze v krajinach, kde si potrpia na istu zdrzanlivost v obliekani, je vzdy ina cast tela ta, na ktoru si potrpia. Tak napr. v Mexiku to boli nohy – tielko totalne ok ale mini bola na povazenie, v Indii – uz si nepamatam, ale urcite to nebolo brucho, lebo to pekne Indky vytrcaju, no ale tu to brucho je – dost sa im to moje nepacilo… v Irane to bude zase inak. Tam to bude malicek na nohe aj na ruke a spicka nosa….
Ale uplne poslednu vec co musim na seba povedat – aby sa milacik nehneval, ze som to na neho bonzla s tym mopom, je, ze som stratila jednu z iluzii mojho socialistickeho deststva. Vzdy som si totiz ozajstne myslela, ze “Radio Jerevan” je take ozajstne disidentske radio za totaca siriace slobodu slova….
posted by Martin Hojsik at 9:56 PM
3 Comments:
Weee, no tak toto je pekne utajene, vie vobec niekto ze mate blogg?
A danka, radio jerevan je ozajstne a slovo sirilo, sloboda uz nieje taka dolezita :)
No pekne, ale kde su fotky? :)
A co alkohol, the real drug?
a ktoze si ty, ty anonym? no ci o tom niekto vie... hn neviem, niekomu sme to posielali, ale dost s opozdenim. ale nechceme to nijako utajovat, kludne posli
dik za podporu s radiom :-)))
d
Zverejnenie komentára
<< Home